Prievidza je
moje mesto.

A šestnásť rokov je súčasťou môjho života aj mojej práce. Som Katarína Macháčková. Som právnička, manželka, mama dvoch detí a stará mama troch vnúčat. A už od roku 2010 som primátorkou Prievidze. Nie je to pre mňa iba funkcia. Je to služba mestu, v ktorom žijem a ktoré mám rada.

Moje korene

Pochádzam z malej dedinky Šútovce. Vyrastala som ako dcéra slobodnej mamičky. Práve ona ma naučila tomu najdôležitejšiemu – byť samostatná, pracovitá a nevzdávať sa pri prvej prekážke. Od detstva som vedela, že ak chcem niečo zmeniť, nemôžem iba čakať, že to urobí niekto iný. Možno práve odtiaľ pochádza moja potreba veci posúvať dopredu.

Horná Nitra je môj domov

Šútovce, Prievidza. Detstvo, rodina, práca, priatelia, každodenný život. S Hornou Nitrou som spätá celý život. Prievidzu preto nevnímam iba ako mesto, ktoré vediem. Je to miesto, kde žijem. Vyrastali tu moje deti a teraz aj vnúčatá. Poznám tu množstvo ľudí a ich príbehov. Viem, čo ľudí teší, ale aj čo ich trápi. Na Hornej Nitre mám najradšej ľudí – ich pracovitosť, húževnatosť a schopnosť držať spolu. A samozrejme našu prírodu a všetko, čo robí tento región domovom. Záleží mi na tom, čo bude s Prievidzou a Hornou Nitrou ďalej.

Od práva k samospráve

Vyštudovala som Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a pôsobila som aj ako advokátka. V roku 2010 som sa stala prvou ženou v histórii Prievidze, ktorá bola zvolená za primátorku. Odvtedy uplynulo šestnásť rokov. Šestnásť rokov rozhodnutí. Šestnásť rokov projektov. Šestnásť rokov rokovaní, práce, problémov aj riešení. A predovšetkým šestnásť rokov zodpovednosti za mesto a ľudí, ktorí mi dali svoju dôveru.

Výsledky sú pre mňa viac ako veľké slová

Jednou z vecí, na ktoré som v práci primátorky najviac hrdá, je výrazné zlepšenie finančnej kondície mesta a zastavenie jeho zadlžovania. Nebolo to vždy jednoduché. Zodpovedné hospodárenie niekedy znamená urobiť aj rozhodnutie, ktoré nie je populárne. Ale mesto nemôže míňať peniaze, ktoré nemá, len preto, aby sa dnes dobre počúvalo. Dlhodobá stabilita je podľa mňa základom toho, aby sme mohli mesto ďalej rozvíjať. Rovnako mi záleží na otvorenosti mesta voči ľuďom. Na komunikácii, dostupných informáciách a na tom, aby obyvatelia vedeli, čo sa v ich meste deje.

Mesto nie sú budovy. Mesto sú ľudia.

Pre mňa je dôležité, aby Prievidza bola mestom pre rodiny, seniorov, deti aj mladých ľudí. Chcem, aby seniori mali kde tráviť čas, stretávať sa a zostať aktívnou súčasťou života mesta. Chcem, aby mladé rodiny mali dôvod v Prievidzi zostať. Aby tu mohli vychovávať svoje deti a dokázali skĺbiť rodinu s prácou. A chcem, aby mladí ľudia nemuseli odchádzať len preto, že inde vidia viac možností. Aj preto ma teší, že Prievidza získala ocenenie “Mesto pre rodinu a biznis”.

Byť ženou v politike pre mňa nikdy nebolo obmedzením

Vstupovala som do prostredia, ktoré bolo a do istej miery stále je skôr mužským svetom. Nikdy som však nechcela dokazovať, že žena dokáže byť „ako muž“. Verím, že žena môže viesť mesto rozhodne a zároveň ľudsky. Môže povedať nie, keď je to potrebné. Môže urobiť ťažké rozhodnutie. Môže si stáť za svojím slovom. A zároveň môže zostať empatická, vnímať ľudí a rozumieť tomu, čo sa odohráva za dverami mestského úradu aj za dverami ich domácností. Pre mňa to nie sú protiklady.

A čo je pre mňa najdôležitejšie?

Som človek, ktorý má rád konkrétne výsledky. Nemám rada veľké slová, za ktorými nič nie je. Za šestnásť rokov som sa naučila, že dobré veci nevzniknú zo dňa na deň. Treba ich pripraviť, odpracovať, vybojovať a niekedy aj vydržať, kým sa výsledok ukáže. Možno práve preto sa stále pozerám dopredu. Pretože Prievidza už veľa dokázala a ešte môže dokázať viac.

V prvom rade Prievidza. A s ňou celý región.

Moja prvá a najväčšia zodpovednosť je Prievidza. O vašu dôveru sa preto uchádzam predovšetkým ako kandidátka na primátorku Prievidze s číslom 5. Ak mi chcete dať dôveru, aby som mohla v práci pre naše mesto pokračovať, prosím, zakrúžkujte číslo 5.

Zároveň som sa rozhodla kandidovať aj do Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde kandidujem s číslom 36. Nie preto, aby som robila dve veci namiesto jednej. Ale preto, že po šestnástich rokoch v komunálnej politike viem, ako veľmi sú mesto a kraj prepojené.