JUDr. Katarína Macháčková | Keď môj dom trápi prievidzskú opozíciu
2609
single,single-post,postid-2609,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,boxed,,wpb-js-composer js-comp-ver-4.2.3,vc_responsive

Keď môj dom trápi prievidzskú opozíciu

Clipboard01

27 Jún Keď môj dom trápi prievidzskú opozíciu

V roku 2006 som ako opozičná poslankyňa v Prievidzi spoločne s ďalšími členmi zastupiteľstva hlasovala za predaj pozemkov z majetku mesta. O desať rokov neskôr dcéra kúpila jeden z pozemkov približne za 20-násobok pôvodnej ceny. Stala sa treťou súkromnou vlastníčkou pozemku v poradí od jeho predaja mestom.

Napriek týmto faktom sa politickí súperi opakovane snažia vyrobiť z kúpy pozemku kauzu. Snažia sa ľuďom predať príbeh o “majstrovskom” pláne, ktorý som mala spustiť v roku 2006 ako opozičná poslankyňa a zavŕšiť o desať rokov neskôr ako primátorka Prievidze.

Táto “kauza” bola súčasťou predvolebného boja pred komunálnymi voľbami 2018. Médiám boli rozoslané doklady, ktoré boli pravdepodobne nezákonným spôsobom získané z katastrálneho úradu. Obvinenia som náležite vysvetlila a Prievidžania mi vo voľbách opäť dali dôveru.

Mestské zastupiteľstvo odmietlo podnet

Napriek tomu je kúpa pozemku znova na pretrase. Mestské zastupiteľstvo vybavovalo starý podnet, ktorý tvrdil, že som mala porušiť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v Národnej rade SR podnet postúpil mestskému zastupiteľstvu v Prievidzi koncom minulého roka. No až teraz bola vec predložená na rokovanie zastupiteľstva, čím sa opäť dostala do pozornosti médií. (Spojenectvo PS a Spolu v Prievidzi nefunguje, Macháčkovú stále trápi kauza jej domu)

Podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva zabezpečovala komisia na ochranu verejného záujmu. Komisia je zložená z predstaviteľov všetkých strán, ktoré majú zástupcu v mestskom zastupiteľstve a zástupcu nezávislých. Aj preto v nej má väčšinu moja súčasná opozícia, ktorá proti mne kandidovala v komunálnych voľbách.

Komisia sa podnetom opakovane zaoberala niekoľko mesiacov. Vyžiadala si množstvo dokumentov z minulosti – zápisnice, žiadosti, hlasovania či nahrávky zo zasadnutia zastupiteľstva z roku 2006. Mestský úrad poskytol všetko, čo bolo k dispozícii. Komisia nepreukázala nič nové, žiadne konkrétne porušenia zákona a svoje uznesenie riadne nezdôvodnila. Napriek tomu odporučila zastupiteľstvu schváliť uznesenie, ktoré tvrdí, že som porušila ústavný zákon.
Mestské zastupiteľstvo uznesenie neschválilo. Proti hlasovala aj časť opozičných nezávislých poslancov. Rozhodnutie teda nie je iba vôľou poslancov z môjho poslaneckého klubu.

Čo sa naozaj stalo v roku 2006

Pokúsim sa znovu vysvetliť, čo sa pred trinástimi rokmi naozaj stalo. V roku 2006 som v Prievidzi pôsobila ako opozičná poslankyňa voči vtedajšiemu vedeniu mesta. V mestskom zastupiteľstve  sa hlasovalo o predajoch množstva nehnuteľností v meste.

Hlasovať o majetkových žiadostiach na zasadnutiach zastupiteľstva bolo pre mňa ako mestskú poslankyňu súčasťou výkonu verejnej funkcie. O prevode pozemkov som nerozhodovala sama. Hlasovala som ako členka kolektívneho orgánu, ktorému zo zákona prináleží rozhodovať o predaji majetku z vlastníctva mesta. Ako opozičná politička som na výsledok mala zanedbateľný vplyv.

V roku 2006 sa hlasovalo aj o predaji pozemku vo vlastníctve mesta, ktorý som si neskôr po desiatich rokoch kúpila. Je pravda, že som mala oň záujem aj v roku 2006. Ale keďže si vyžadoval náročné zmeny inžinierskych sietí, nechala som to tak. Na pozemku bolo potrebné vykonať prekládky stredotlakového plynovodu, dobudovať prípojky vody a plynu. Nebola doriešená ani prístupová komunikácia. Využívanie pozemku znehodnocovalo umiestnenie teplovodu, pri ktorom bolo potrebné dodržať ochranné pásma.

Čo sa naozaj stalo v roku 2016

Pár dní pred vlaňajšími komunálnymi voľbami sa objavili informácie, ako som sa v roku 2016 lacno dostala k pozemku, o ktorom som v roku 2006 hlasovala. Znie to bombasticky, ale fakty sú jednoduché. Mesto Prievidza v roku 2006 predávalo viaceré pozemky za účelom výstavby rodinných domov, keďže malo zámer podporiť výstavbu. Ich cena bola buď 165 Sk/m2 (5,48 €/m2) alebo 82,50 Sk/m2 (2,72€/m2).

Cena, ktorú navrhovalo mesto, odrážala chýbajúce prípojky vody, plynu, elektriny, doriešená nebola ani prístupová komunikácia. Bola podobná cenám, za ktoré mesto predávalo aj iné mestské pozemky s podobnými vlastnosťami. Nešlo teda o “lukratívne pozemky za rozprávkovú cenu”. Naopak, cena zohľadňovala náročnosť nevyhnutných úprav. Aj preto som v roku 2006 hlasovala za predaj.

Vlastníčkou jedného pozemku som sa stala po desiatich rokoch od hlasovania. Pozemok sme s dcérou zamenili za náš byt, pretože otehotnela a výstavba domu by bola pre mladú rodinu náročná. Dcéra sa vlastníčkou pozemku stala v roku 2015 ako tretia v poradí od jeho predaja mestom.

Kúpila ho spolu s rozostavanou stavbou za trhovú cenu 58,24 €/m2 určenú znaleckým posudkom, teda nie za cenu 2,74€/m2, za ktorú pozemky predávalo mesto v roku 2006. Kúpna cena určená znalcom odrážala situáciu na trhu nehnuteľností. Zohľadňovala, že dovtedajší majiteľ doriešil inžinierske siete, napríklad prekládku stredotlakového plynovodu.

Zhrnuté, podčiarknuté: mojim hlasovaním v roku 2006 som nepriniesla majetkový prospech ani sebe, ani svojim blízkym. Fakty potvrdené rozhodnutím mestského zastupiteľstva hovoria, že som nekonala v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Verejnú kontrolu vítam

Verejná kontrola prirodzene patrí ku komunálnej aj parlamentnej politike, ovplyvňuje dôveru verejnosti k nám politikom a k našim rozhodnutiam. Je prirodzené, že ako primátorka Prievidze a poslankyňa Národnej rady SR som pod dohľadom verejnosti, mestského zastupiteľstva a parlamentu. Snažila som sa preto na možné otázky okolo kúpy pozemku vždy odpovedať poctivo a vecne.