JUDr. Katarína Macháčková | Bojnická nemocnica do koncovej siete patriť nebude
2395
single,single-post,postid-2395,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,boxed,,wpb-js-composer js-comp-ver-4.2.3,vc_responsive

Bojnická nemocnica do koncovej siete patriť nebude

nemocnica

13 Sep Bojnická nemocnica do koncovej siete patriť nebude

Poslankyňa NR SR Katarína Macháčková sa obrátila listom na ministra zdravotníctva so žiadosťou o hľadanie možností zaradiť Nemocnicu s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach (ďalej len bojnická nemocnica) do koncovej siete nemocníc a jej presunu pod zriaďovateľskú pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva SR. Stanovisko ministerstva je žiaľ zamietavé.

Bojnická nemocnica má viacero problémov, ktoré podľa slov poslankyne NR SR Kataríny Macháčkovej „dokáže efektívne a s ohľadom na zachovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti zabezpečiť predovšetkým štát. Práve preto som sa rozhodla kontaktovať priamo ministra zdravotníctva pána Druckera. Problémy nemocnice by vyriešilo jej zaradenie do tzv. koncovej siete, čím by sa značne zlepšil systém jej financovania.“

Finančné problémy nemocnice

Bojnická nemocnica dlhuje podľa zoznamu dlžníkov zverejnenom na webovej stránke Sociálnej poisťovne 12 807 415 eur. Okrem toho trápia nemocnicu aj ďalšie problémy pri financovaní. Tým najvážnejším sú nízke platby zdravotných poisťovní za realizované výkony. Na väčšine oddelení bojnickej nemocnice platby od poisťovní za hospitalizáciu ani nepokrývajú reálne náklady. Len pre porovnanie, zariadenia zahrnuté v koncovej sieti majú platby za porovnateľné výkony od poisťovní podstatne vyššie a navyše majú garantovaný kontrakt so zdravotnými poisťovňami. Ako v tomto smere uviedla Macháčková „zhoršujúci sa finančný stav nemocnice teda môže viesť až k tomu, že nemocnica buď z vlastného rozhodnutia kvôli finančným problémom zatvorí neefektívne oddelenia, alebo ju k takému kroku donútia zdravotné poisťovne, ktoré  neuzavrú zmluvy s konkrétnymi nemocničnými oddeleniami a tým im nebudú preplácané zdravotné výkony.“ Podobný scenár sa v minulosti udial s onkologickým oddelením bojnickej nemocnice.

Finančnú situáciu nemocnice si uvedomuje aj Trenčiansky samosprávny kraj (ďalej len TSK), ktorý má záujem zabezpečiť pre jej efektívne riadenie a zlepšenie hospodárskych výsledkov externé manažérske riadenie. Momentálne prebieha na manažérsku zmluvu proces verejného obstarávania. V praxi na Slovensku zatiaľ neexistuje žiadna skúsenosť s externým manažovaním nemocníc.  „Problémy bojnickej nemocnice nevyplývajú zo spôsobu jej riadenia a teda nie je potreba prechodu k jej manažérskemu riadeniu, ale v systéme jej financovania zo strany zdravotných poisťovní. Som presvedčená, že ak problémy bojnickej nemocnice nezačne riešiť štát, môže to  znamenať obmedzenie prevádzky menej výnosných oddelení. To by v konečnom dôsledku pre viac ako 200 tisíc obyvateľov spádovej oblasti mohlo znamenať zníženie dostupnosti špecializovaných výkonov a nutnosť dochádzania do iných miest,“ hovorí Macháčková

Konsolidovaná výročná správa TSK za rok 2014 len potvrdzuje hlavné dôvody zadlženosti a zlej finančnej situácie bojnickej nemocnice, podľa ktorej „je potrebné zrovnoprávniť podmienky a financovanie regionálnych nemocníc so štátnymi nemocnicami, nakoľko sa jedná o verejných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, financovaných zo zdrojov zdravotného poistenia. Len týmto spôsobom možno vytvoriť podmienky pre finančnú stabilizáciu nemocníc.“ Ako sa v správe ďalej uvádza „dosiahnutie dlhodobo udržateľnej bilancie vyrovnaného hospodárenia v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK je možné za predpokladu zvýšenia úhrad zo zdravotných poisťovní za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.“

Argumenty pre zaradenie do koncovej siete

Okres Prievidza je piaty najľudnatejší na Slovensku (137 050 obyvateľov, údaj ŠÚ SR). Nemocnica už v súčasnosti prakticky funguje ako koncová nemocnica nielen v okrese Prievidza, ale aj v širšom regióne hornej Nitry a ďalších priľahlých regiónov. V okrese Prievidza je koncentrovaný chemický priemysel a ťažobná činnosť. Aj preto je v regióne riziko vzniku mimoriadnych udalostí veľmi vysoké. Potvrdzujú to viaceré mimoriadne udalosti – banské nešťastia, výbuch muničného skladu v Novákoch. V priestoroch výcvikového, analytického a zásobovacieho centra RCHBO Čereňany sa realizujú rôzne aktivity zamerané na výcvik s reálnymi toxickými chemickými látkami nielen pre naše ozbrojené sily, ale aj pre armády ďalších krajín NATO a inšpektorov OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní). V minulosti sa pri týchto aktivitách udiali nehody, ktoré si vyžadovali vysoko odborné ošetrenie a realizovali sa v bojnickej nemocnici. Za zaradenie nemocnice do koncovej siete bola v roku 2014 organizovaná petícia pod ktorú sa podpísalo viac ako 30 tisíc obyvateľov z celého regiónu hornej Nitry.

Nevyvážená sieť nemocníc

V súčasnosti sú v jednotlivých krajoch do koncovej siete súmerne zahrnuté dve alebo tri všeobecné nemocnice. Napríklad v Žilinskom samosprávnom kraji sú tri takéto nemocnice. Pokiaľ ide o sieť koncovej siete nemocníc Trenčiansky kraj je jasne poddimenzovaný. V Trenčianskom kraji je v sieti koncových nemocníc len jedna všeobecná nemocnica a jedna špecializovaná nemocnica pre obvinených a odsúdených. Obe nemocnice sú v Trenčíne.

Odpoveď Ministerstva zdravotníctva SR

Ministerstvo zdravotníctva SR vo svojej odpovedi na žiadosti poslankyne Macháčkovej uvádza, že neplánuje zaradenie bojnickej nemocnice do koncovej siete. Hlavným dôvodom podľa ministerstva je naplnenie koncovej siete, tak ako je dnes určená. „Som sklamaná, že napriek týmto rizikám, ktoré bojnickú nemocnicu trápia a riešenie ktorých je pre obyvateľov širokého regiónu hornej Nitry strategické, je stanovisko ministerstva zamietavé,“ podotkla poslankyňa.

Čo sa týka možného prechodu nemocnice do zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, ministerstvo o tomto kroku neuvažuje. Podľa obsahu predmetného listu, ktorý poslankyňa obdržala na svoju žiadosť, sa v „súčasnosti pripravuje projekt stratifikácie nemocníc, ktorý poukáže na efektivitu zariadenia nemocníc v sieti.“

Podľa slov poslankyne, „projekt stratifikácie je istá nádej, že nový minister môže prehodnotiť efektívnosť súčasného systému koncovej siete nemocníc a nastavenie financovanie nemocníc môže ísť cestou, po ktorej volajú aj odborné kruhy, napríklad zavedením systému DRG (skupiny z hľadiska diagnózy, ktorý umožňuje ohodnotiť náklady na zdravotnú starostlivosť prostredníctvom klasifikácie pacientov podľa demografických, diagnostických a terapeutických charakteristík.) O potrebe zrovnoprávniť bojnickú nemocnicu s ostatnými štátnymi nemocnicami niet pochýb. Bojnická nemocnica už teraz vykonáva úkony porovnateľné s nemocnicami ktoré v koncovej sieti sú.“ Zrovnoprávnenie je potrebné aj vo finančných vzťahoch so zdravotnými poisťovňami, čo by jej zabezpečilo ekonomickú stabilitu.

Verejnú minimálnu sieť poskytovateľov a pevnú sieť poskytovateľov definuje zákon č.578/2004 Z. z. o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v § 5 a v § 5a. Podľa § 5a zákona o poskytovateľoch koncová sieť poskytovateľov je určenie poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v rámci minimálnej siete, ktorí poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť na príslušnom území.